farnost dovalovo

V priebehu dejín mala každá obec svoj znak, niečo ako podpis, čím potvrdzovali oficiálne dokumenty obce. Pre každú dedinu, každé mesto, každú osobu, ktorá erb používala, bol jedinečný, aj keď sa mohol odlišovať len v detailoch (takýto heraldický problém nastal napríklad pri erbe rodu Podturňanských z Podturne a Svätojánskych z Liptovského Jána. Ústrednou časťou ich erbu bol gotický štít, na ktorého modrom poli bola odseknutá ruka v striebornej zbroji, ktorá drží šabľu. Aj keď sa legenda o získaní erbu viaže na rod Podturňanských - Mikuláš II. (†1383) prišiel o ruku buď na výprave do Svätej zeme, alebo v Dalmácií - motív erbu je pre oba rody spoločný. Pri Podturňanských sa akurát nikde nespomínajú štítonosiči (postavy, ktoré držia, resp. ,,nesú" štít s vyobrazením motívu erbu), aj keď je možné, že ich erb obsahoval aj štítonosičov, pretože erb bez nich sa považuje za neúplný, pri Svätojánskych sú to postavy dvoch baníkov - tak ako sa zachovali na stropnej maľbe v kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne, a ktoré si do erbu pridali vďaka bohatej ťažbe na Svätojánskej (Nižnej) Boci). Pôvodne boli erby výhradne doménou šľachty, od druhej polovice 14. storočia ich kráľ prideľov aj mestám (1369 - erb mesta Košice).

Obecné erby, respektíve znaky neboli vždy prideľované, mohla si ich nechať vytvoriť obec so súhlasom Liptovskej župy, alebo kráľa. Prvé vznikli v 15. a 16. storočí, následne prvé zachované sú z konca 17. storočia. Prvé zachované pečatidlo s vyobrazením znaku Dovalova patrí práve do tejto tretej skupiny, aj keď nie je obecné, prislúchalo dovalovskej farnosti. Pochádza z roku 1694, v pečatidle je nápis ,,SIGILLUM EC(C)LESIAE DOVALLOVIENSIS" - v lat. pečať farnosti Dovalovskej (v zátvorke uvádzam vynechané písmená). V pečatnom obraze je vyobrazený sv. Martin z Tours, patrón kostola, sediaci na koni v plnej zbroji, ako si mečom polí plášť - legenda o svätom Martinovi. Prvé obecné pečatidlo Dovalova pochádza z roku1707. V kruhopise je nápis ,,SIG(I)L(LUM) - R(EGNI) - CA(MMER)ALIS - POSSESIONIS - DOVAL(L)OV", v lat. Pečať kráľovského komorského majetku Dovalova. V pečatnom poli sa nachádza obraz sv. Martina z Tours, sediaceho na koni, ktorých sprevádza žobrák, opierajúci sa o palicu. Tento motív aj s nápisom sa s malými obmenami objavoval aj na mladších typáriách.

Je bežné, že obec prebrala do znaku patróna miestneho kostola, rovnako to bolo napríklad aj v erbe Pribyliny, kde v stredoveku stál kostol sv. Kataríny, a v erbe je zobrazená postava svätice - patrónky tunajšieho kostola, rovnako aj Liptovský Peter - kostol sv. Petra a Pavla apoštolov dal svojich patrónov do erbu obce, alebo aj Jamník, do svojho staršieho pečatidla prebral patrónov zničeného kostola v Podturni - sv. Kozmu a Damiána. Takýto typ pečatidiel a obecných znakov je dodnes veľmi bežný. Odráža silnú tradíciu, ktorá v týchto obciach v súvislosti s patrónmi tamojších kostolov bola. Dnes však obec Dovalovo ako mestská časť mesta Liptovský Hrádok nemá oficiálny erb. Návrh na ten bol predstavený pri 600-ročnici obce v roku 1996, aj keď dodnes nie je oficiálne odsúhlasený Heraldickou komisiou SR.

PS: Na fotografiách - Pečať obce Dovalovo z roku 1707 na kresbe, ktorá je súčasťou tzv. Fellegiho zbierky pečatí, uloženej v Liptovskom múzeu v Ružomberku, návrh na erb mestskej často Dovalovo z roku 1996