Dovalovský stredovek
24. 3. 2021
DOVALOVSKÝ STREDOVEK
Najstaršou stavebnou pamiatkou nášho mesta nie je Hrádocký hrad, ale ranogotický kostol sv. Martina z Tours, ktorý sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Dovalovo. Už som v svojich článkoch čo-to napísal (venoval som mu časť o gotickom oltári a článok o vzniku reformácie (evanjelickej) v našom meste). V dnešnej časti by som sa však chcel pozrieť viac na stredoveký stavebný vývoj samotného kostola, chcel by som predstaviť moju víziu výzoru kostola krátko po postavení začiatkom 14. storočia.
Stredovek je fascinujúcim obdobím, ktoré mnohí označujú za obdobie temna, čo však nie je pravda. Bol obdobím, kedy sa začínala formovať dnešná spoločnosť a často si ani neuvedomujeme, koľko stredovekého je v nás samotných. Hrádok ako mesto nemá stredoveké dejiny ako také, tie sa viažu na Hrádocký hrad, ale jeho mestská časť Dovalovo je od Hrádku skoro o 500 rokov staršia, teda ona má svoje stredoveké dejiny spojené s kontinuálnym osídlením jej miesta minimálne od 13. storočia. Už som v mojich článkoch spomínal, že katolícky kostol v Dovalove bol postavený pravdepodobne neskôr ako dedina samotná, je teda od nej mladší, pretože v opačnom prípade by dedina prebrala pomenovanie podľa patróna kostola (napríklad hneď susedná dedina – Liptovský Peter – vznikla neskôr ako kostol sv. Petra a Pavla, a tak prevzala meno jedného z patrónov tunajšieho kostola, rovnako je to s dedinou Liptovský Ján, alebo mestom Liptovský Mikuláš, alebo aj prípad zaniknutej dediny Svätý Duch). Prvá písomná zmienka o kostola pochádza asi z roku 1397 (tiež som to už spomínal, že meno farára a patrocínium kostola - ,,...farár Šimon v kostole sv. Martina v Liptove...“ sa môže týkať aj kostola sv. Martina v Martinčeku nad Ružomberkom). Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (,,Malý Dowall“ – pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke. Dovalovská farnosť mohla mať aj jeden alebo dva filiálne kostoly alebo kaplnky – hradnú kaplnku na hrade, a prípadne (nie je isté, či sa tam niečo také v stredoveku nachádzalo, ale predpoklad existuje) drevenú kaplnku v obci Liptovská Kokava. Pribylina bola k farnosti pričlenená až neskôr.
Ale pozrime sa bližšie na samotnú stavbu. Kostol sv. Martina bol mnoho krát prestavaný, preto je náročné určiť ako v skutočnosti v stredoveku vypadal. Stredoveké jadro podľa doterajších výskumov predstavuje jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia. K severnej strane svätyne bola pristavaná sakristia, samotná svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, loď kostola mala vysoký trámový strop (klenba tu bola dostavaná až v priebehu 17. storočia). Svätyňa bola od lode kostola oddelená lomeným víťazným oblúkom, na ktorého ľavej strane (z pohľadu z lode kostola) sa nachádzala kazateľnica (do dnešných dní sa nám pôvodná kazateľnica nezachovala, dnešná pochádza z druhej polovice 18. storočia, ale vzhľadom k tomu, že sa nachádzali aj v starších kostol (napr. stredovekú kazateľnicu dosvedčuje aj lomený oblúkovitý otvor v pozostatkoch stredovekého kostola v Rajeckej Lesnej), predpokladám jej existenciu, na ľavej strane preto, lebo je to akusticky najlepšie miesto v gotickom kostole, keď tam prehovoríte, je vás rovnako počuť v celom kostole). Existuje tu aj možnosť, že kostol bol obohnaný kamenným múrom, hradbou (dnešná pochádza z renesančnej prestavby kostola okolo rokov 1610 – 1615). Vnútri takto postaveného areálu sa nachádzal prikostolný cintorín (v stredoveku sa mohlo pochovávať len na posvätnej pôde a takou práve boli areáli kostolov, takto sa cintoríny dostali do stredov miest – napr. okolie košického Dómu sv. Alžbety). Postavený bol, rovnako ako takmer všetky ostatné stredoveké kostoly, na vyvýšenine nad obcou, aby dominoval okoliu a už som spomínal, že bol orientovaný východno-západným smerom (na západe sa nachádza portál).
Nevieme to naisto, ale krátko po postavení kostola mohla prebehnúť trochu reprezentatívnejšia rekonštrukcia súvisiaca so vznikom Hrádockého panstva (je známe, že v rokoch 1312 – 1322 nechal magister Donč, staviteľ hradu, prestavať a obnoviť kostol v Liptovskom Petre, ale keďže sa Liptovský Peter stal postupne sídlom prvých predkov rodu Podturňanských, bolo potrebné nájsť inú alternatívu pre náboženské centrum, ktorým sa stalo Dovalovo, keďže Petranský kostol bol majetkom iného panstva). Vtedy mohol získať pomerne zaujímavú a reprezentatívnu výzdobu – v druhej polovici 14. a v prvej polovici 15. storočia postupne vznikali fresky na stenách kostola (odhalené počas rekonštrukcie v rokoch 2005 – 2006, na svoju dobu pomerne kvalitné a farebné). Keďže ale výskum kostola nebol kompletný, fresky neboli odhalené plošne a teda nemôžeme ani rekonštruovať polohy stredovekých okenných otvorov. Výskum exteriéru sa nevykonal, teda nevieme ani, aká bola pôvodná farebnosť kostola. Vieme len, že stál bez veže, ktorá ku kostolu bola pristavaná až v 17. storočí (dovtedy ako zvonica slúžila drevená veža postavená v blízkosti kostola, ktorá bola zbúraná po postavení dnešnej kamennej veže).
Vzhľadom na tieto skutočnosti a na to, že výskum kostola nikdy nebol kompletný, je náročné rekonštruovať vzhľad kostola po jeho výstavbe, respektíve prvej prestavbe. Ale ak použijeme porovnanie s inými stredovekými kostolmi Liptova a so značnou dávkou fantázie vieme povedať a zobraziť, ako mohol kostol vypadať. Vonkajšie fasády boli pravdepodobne natreté na bielo, rohy budovy mohlo ozdobovať kvádrovanie (iluzívne kvádre namaľované na rohoch stavby). Najzložitejšia mala byť vstupná časť kostola – západné priečelie, kde sa do dnešných dní zachoval gotický portál do kostola (aj keď pre 13. a 14. storočie je pomerne nezvyklý jeho tvar – polkruhová vrchná časť portálu, môže svedčiť o tom, že pochádza už z čias výstavby kostola v 13. storočí, pretože v 14. storočí sa už využíval lomený oblúk, typický gotický prvok). Dvere boli pravdepodobne z masívnych drevených dosák, opatrené zámkou, aby sa dal kostol v noci uzamknúť. Na ľavej alebo pravej strane portálu sa mohla nachádzať nika (výklenok), kde bola umiestnená svätenička so svätenou vodou (mohla byť mušľovitého tvaru, podobná sa našla v 1999 pri stredovekom katolíckom kostole sv. Štefana Prvomučeníka vo Východnej).
Stredoveké kostoly sú typické svojimi vysokými oknami zakončenými lomenými oblúkmi, ktoré prepúšťajú do budovy veľa svetla (také sa pravdepodobne nachádzali na stenách lode, neskôr ich nahradili o čosi jednoduchšie renesančné okná, ktoré boli vytvorené do tvaru zámkov). Nie je známe, či sa nejaké okná nachádzali aj na západnom priečelí kostola. Keď však pozrieme na iné kostoly z rovnakého obdobia, ktoré sa vyznačovali určitou dôležitosťou (čo mohol byť prípad dovalovského kostola, okrem sídla pomerne rozľahlej farnosti bol aj náboženským centrom pre Hrádocký hrad a jeho majiteľov a úradníkov, ktorí tu boli aj pochovávaní a často aj sobášení alebo tu boli krstení ich potomkovia a určite chceli, aby ich kostol vypadal čo najlepšie – takýmto centrom pre hrad nemohol byť kostol sv. Petra a Pavla v Liptovskom Petre, pretože nebol súčasťou panstva, ani kostol Všetkých svätých v Hybiach, keďže až do 16. storočia boli takmer samostatným slobodným kráľovským mestom) sa nad vchodom nachádzala rozeta – kruhové okno s kamenným ostením, ktoré bolo často vyplnené farebným sklom. Keďže v tej dobe (prvá polovica 14. storočia) tu zaiste pôsobila kamenárska dielňa (pri stavbe Hrádockého hradu), je možné, že takéto kruhové okno boli schopní vytvoriť a je tu možnosť, že mohlo byť umiestnené na západnom priečelí kostola nad vchodom (ako to bolo určite v Liptovskej Mare, kde práve v prvej polovici 14. storočia umiestnili rozetu nad vchod do kostola, odkiaľ bola v 15., resp. 16. storočí premiestnená do svätyne kostola, kde je aj dnes). Rozetu však potvrdiť nemôžeme, pretože ak sa tam nachádzala, tak na jej mieste sú dnes dvere na chór. Jedine, ak by sme zistili, že niekde bola sekundárne použitá ako súčasť muriva. Je možné, že tesne pod strechou sa v múre ešte nachádzal otvor v tvare kríža, alebo aspoň namaľovaný kríž.
Tieto a iné stredoveké súčasti kostola boli pravdepodobne zničené počas prestavby kostola na začiatku 17. storočia hradnou pani Magdalénou Zai, za ktorej vlády nad panstvom kostol de facto získal dnešnú podobu (jediná ďalšia veľká prestavba prebehla o čosi neskôr, keď bola ku kostolu pristavaná veža, ale o tom zase niekedy inokedy)
