Hrádocké hrobky
24. 3. 2021
HRÁDOCKÉ HROBKY
Toto je trochu morbídna téma – možno si niekoľko z vás povie. Ale je zaujímavé skúmať, kde všade boli v Hrádku pochovávaní ľudia, ktoré miesta slúžili na pochovávanie. Nejdem sa venovať jednotlivým hrobom na rôznych miestach v Hrádku (v Liptovskom Hrádku je niekoľko cintorínov – okrem hlavného mestského cintorína nad železnicou, je to židovský cintorín za mestom, starý cintorín okolo bývalej kaplnky sv. Trojice v Lipovej aleji, a dva cintoríny v mestskej časti v Dovalove (pri rímsko-katolíckom kostole a jeden mimo obce)). V článku sa chcem pozrieť na hromadné hroby, ktoré sa nachádzajú zväčša pod nejakou budovou (krypty), alebo ,,pohrebné domy, resp. miestnosti“ – hrobky. Tie sú v Hrádku minimálne štyri. Prvou kryptou, o ktorej vám niečo napíšem, je krypta rímsko-katolíckeho kostola v Dovalove.
Krypta v katolíckom kostole sv. Martina z Tours je najstaršia v meste. Nie je známe kedy vznikla, ale existovala pravdepodobne už v stredoveku a bola vytvorená v čase vybudovanie kostola, teda približne v druhej alebo v tretej tretine 13. storočia, prípadne až po postavení Hrádockého hradu (medzi rokmi 1316 – 1341), čo je pravdepodobnejšie, dovtedy tu neexistoval nejaký zemepanský rod, ktorý by si mohol vybudovať vlastnú kryptu. Krypta sa nachádza pod presbytériom. Malo by sa jednať o klenutú miestnosť, kde sú uložené jednotlivé rakvy s pozostatkami. Slúžila najmä na pochovávanie úradníkov panstva (kastelán, prípadne aj iné funkcie), vo výnimočných prípadoch mohla slúžiť aj ako miesto posledného odpočinku niektorých majiteľov panstva – je tam pravdepodobne pochovaná aj Magdaléna Zai (nevieme iste, ale vzhľadom na to, akým nákladným spôsobom nechala prebudovať celý chrám okolo roku 1610, je to viac než pravdepodobné) s jej manželmi pokiaľ nie sú pochovaní na inom mieste, je možné, že je tam pochovaný aj Matej Ostrožic, ktorý Hrádok využíval v posledných rokoch života ako rodové sídlo a iní (na začiatku 20-teho storočia sa vykonávali výskumy v krypte rímsko-katolíckeho kostola Všetkých svätých v Hybiach, kde boli podľa výsledkov výskumu nájdené ostatky Valentína a Františka Balašovcov, ich otca Jána a niekoľkých iných osôb. Ohľadom tohto skúmania panujú nejasnosti, už len kvôli kontroverzným okolnostiam skúmania a aj vzhľadom na to, že sa konali v čase, kedy veľmi bujnelo maďarské vlastenectvo a uhorská vrchnosť horlivo hľadala svojich národných hrdinov, a zúfalo ich potrebovali nájsť. Je teda možné, že v katolíckom kostole v Hybiach sa nenachádzajú ostatky Balašovcov. Ak neboli pochovaní v Hybiach, môže byť miestom ich posledného odpočinku práve krypta kostola v Dovalove, ktorý od 14. storočia plnil funkciu farského kostola pre hrad a podhradie). Prestala sa využívať asi 70-tych rokoch 18. storočia po zriadení druhej hrádockej krypty v Lipovej aleji. Hrobka, pokiaľ je možné zistiť, dodnes nebola oficiálne otvorená, čo veľmi sťažuje výskum ohľadom miest posledného odpočinku viacerých osobností.
Druhou najstaršou mestskou hrobkou/kryptou je hrobka úradníkov panstva, ktorá nachádzala pod kaplnkou sv. Trojice v dnešnej Lipovej aleji, ktorej miesto označuje pieskovcový kríž. Vybudovaná bola na začiatku 70-tych rokov 18. storočia za vlády prefekta Antona Pongráca a boli tu pochovávaní úradníci Likavsko-Hrádockého komorského panstva (napríklad aj prefekt Ján Xaver Girsík (úradoval v rokoch 1787 – 1794) je pochovaný v tejto krypte), alebo iní významný činitelia v mestečku – napríklad aj Sebastian Ulrich, riaditeľ Soľného úradu v Liptovskom Hrádku (zomrel v r. 1771). Prestalo sa do nej pochovávať koncom 18. alebo začiatkom 19. storočia.
Na začiatku 19. storočia (1802) už existoval nový cintorín v meste (dnešný mestský cintorín nad železnicou). Na ňom sa nachádzajú dve krypty – jedna je pod bývalou zvonicou a boli tu pochovávaní zamestnanci Likavsko-hrádockého panstva. Vznikla pravdepodobne v rovnakej dobe ako samotný cintorín, keď sa usúdilo, že pochovávať ľudí v centre mesta nie je múdre. Hrobka nebola nikdy preskúmaná, nie je známy počet ľudí, ani mená osôb pochovaných v nej. Druhou kryptou na cintoríne je hrobka tabulárneho sudcu Kolomana Vitáliša. Je to jediná nadzemná hrobka v Hrádku a bola postavená v po roku 1926 ako miesto posledného odpočinku pre Kolomana Vitáliša a jeho manželku Margitu Szentiványiovú. Keď sudcu Vitáliša v roku 1942 do nej pochovali, dostal kočiš Čuka, verný sluha svojho pána, zvláštny príkaz. Musel každé ráno vojsť do hrobky a pozdraviť sa slovami ,,Dobré ráno, pán veľkomožný!“ Sudca Vitáliš sa totiž bál, že ho pochovajú za živa, vraj takýto prípad poznal zo svojej praxe. Aj v rodine sa tradovalo, že hrobka sa mohla natrvalo uzavrieť až nejaký čas po pohrebe.
Na obrázkoch pieskovcový kríž v Lipovej aleji, ktorý označuje miesto kaplnky a hrobka Kolomana Vitáliša a jeho manželky na cintoríne v Liptovskom Hrádku.
