Janko Silan
24. 3. 2021
JÁN ĎURKA – SILAN, KŇAZ A BÁSNIK
Veľa osobností Liptovského Hrádku sa venovalo umeniu, špeciálne literárnej tvorbe (už som písal napr. o Bohuslavovi Klimovi-Hájomilovi). Na sklonku II. svetovej vojny sa do hrádockej farnosti dostal ako kaplán jeden z najvýznamnejších predstaviteľov povojnovej kresťanskej literatúry – Ján Ďurka, ktorý je známejší pod pseudonymom Silan.
Pochádzal z rodiny robotníka v Sile, kde sa narodil v roku 1914, ľudovú školu navštevoval v rodisku. Neskôr študoval na piaristickom gymnáziu v Nitre a kňazstvu sa vyučil v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Jeho prvým kňazským pôsobiskom bola kaplánska stanica v Ždiari, ktorú opustil vo februári 1945 tesne pred príchodom Červenej armády bol preložený do Liptovského Hrádku. Pôsobil tu od 1. 2. 1945 do 1. 7. 1949. Dostal sa do silno katolíckeho prostredia (do rozmachu bytovej výstavby v čase komunistickej totality bol Hrádok silno katolícky, neskôr až ľudia, ktorí sa do Hrádku nasťahovali z okolitých, silno evanjelických dedín, túto skutočnosť zmenili. Dodnes je okres Liptovský Mikuláš, resp. bývalý okres Liptovský Hrádok, jediný na Slovensku, kde prevažuje obyvateľstvo evanjelickej konfesie augsburského vyznania), ku skúsenému, ale už postaršiemu pánovi farárovi, dekanovi Františkovi Dulovi (pôsobil tu, v tom čase už 20 rokov, viac ako polovicu jeho kňazskej profesionálnej dráhy). V meste sa mladý kaplán stal rýchlo obľúbeným medzi veriacimi. Na školách vyučoval náboženstvo, pripravoval deti na prvé sväté prijímanie. Dodnes starší farníci s veľkou láskou spomínajú na mladého ,,kaplána Janka“.
V Hrádku pôsobil ako pomocník dekanovi Dulovi, ktorý už ako starší farár potreboval oddych. V susednom Dovalove vtedy pôsobil kňaz, ktorý tam bol takmer rovnako dlho ako dekan Dula v hrádku – Martin Valluš (spomínal som ho už v článku o hrádockých organoch). V roku 1948 kaplán Janko Silan dočasne pôsobil aj po jeho boku v Dovalove, tiež chodieval zastupovať aj do Liptovského Jána (starká dodnes spomína, že keď nebol v Hrádku, niektorí veriaci chodievali na omše do Jána, aby ich vyspovedal). Preto jeho odchod z Hrádku musel byť pre veriacich veľmi zraňujúci.
Z nášho mesta odišiel do Važca, kde sa stal vôbec prvým farárom od osamostatnenia važeckej farnosti. Pôsobil tu dlhých 35 rokov, za ktorých zanechal vo Važťanoch hlbokú stopu. Vo Važci aj zomrel 16. mája 1984.
Vo svojej literárnej tvorbe je predstaviteľom katolíckej moderny. Bol členom skupiny, ktorá si dala prívlastok ,,piráti krásy“ (spolu s ním v tejto skupine pôsobili aj Pavol Ušák Oliva a Mikuláš Šprinc, a iní). Jeho verše sú označované ako jemné, vychádzajú z kresťansko-humanitných pozícií. Janko Silan vo svojej tvorbe hľadá harmóniu krásneho a ušľachtilého v živote, v prírode, ale i v bežných, každodenných udalostiach. Medzi jeho známe básnické zbierky patria Kuvici (1936), Rebrík do neba (1939), Slávme to spoločne (1941) a Kým nebudeme doma (1943). Niekoľko svojich básní vydal aj po vojne, po roku 1948 sa odmlčal z ideologických dôvodov. Okrem toho, že písal, aj preklad, z rímskeho misála a breviára preložil napríklad Hymny (1 a 2).
PS: Janko Silan ako mladý kaplan, a ako starý kňaz vo Važci.
