NAJCENNEJŠIA PAMIATKA Z HRÁDKU JE V ZBIERKACH SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA
27. 5. 2025
Cesta dovalovského gotického oltára do Slovenského národného múzea v Martine bola tŕnistá. Oveľa zaujímavejšia bola cesta jeho identifikácie.
Článkov o kostole sv. Martina v Dovalove, ktorý je najstaršou zachovanou budovou v Liptovskom Hrádku, som napísal už veľa. Dokonca som vo svojich začiatkoch napísal aj článok o dovalovskom gotickom oltári sv. Martina a Brikcia, ktorý sa dnes nachádza v zbierkach Slovenského národného múzea a je vystavovaný v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v stálej expozícii starého umenia. Podarilo sa mi nájsť nové informácie, ktoré sú fascinujúce, preto by som vám ich chcel predstaviť.
Opis oltára
Na začiatok je potrebné povedať, že sa nezachoval kompletný. Zachovala sa len bohato zdobená oltárna skriňa s dvojicou krídel pripevnených na nej. V oltárnej skrini sa nachádzajú sochy dvoch svätcov – sv. Martina, biskupa z Tours, stojaceho vľavo, a sv. Brikcia, žiaka sv. Martina. Pôvodne sa predpokladalo, že socha napravo od sv. Martina je sv. Mikuláš z Myry (ten slávny Mikuláš so sviatkom 6. decembra). Až novšie výskumy potvrdili, že socha zobrazuje sv. Brikcia, žiaka sv. Martina. Skriňa je doplnená architektonickým prvkom dvojitého oslieho chrbta s úponkovým ornamentom. Na oltárnych krídlach sú z prednej strany výjavy Zvestovania Panne Márií, Navštívenia Panny Márie, Narodenia Krista a príchod Troch Kráľov. Na zadnej, tzv. pôstnej strane, sú výjavy Zajatie Krista, Ecce Homo, Kristus pred Pilátom a Nesenie Kríža. Celý oltár je pozlátený plátkovým zlatom.
Cesta oltára do múzea
Keď v roku 1927 prišiel na katolícku faru do Dovalova nový kňaz, Martin Valluš, kostol bol v zúfalom stave. Zatekalo doň, veža kostola bola staticky narušená, potreboval urýchlene opravu. Aby sa získali financie na rekonštrukciu, farnosť robila zbierky, ale ani tie nestačili. Preto z povaly kostola zobrali aj starý oltár, ktorý už nenašiel upotrebenie na mieste, a predali ho Krajinskému úradu v Bratislave. Ten sa rozhodol tento oltár uložiť ako večný depozit v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Kostol bol nakoniec obnovený v roku 1930. Oltár sa dostal do SNM v značne poškodenom stave – predsa len niekoľko storočí ležal vo vlhkom a nepriaznivom prostredí povaly kostola. Potreboval rekonštrukciu. Tej sa dočkal v roku 1935, kedy sa ho ujal akademický maliar z Liptovského Mikuláša Peter Kern. Druhé reštaurovanie dostal oltár v roku 1958 maliarom Pavlom Mendelom.
Datovanie oltára
Oltár je vytvorený v štýle neskorej gotiky, ktorá v našom, liptovskom prostredí, prevládala od polovice 15. do polovice 16. storočia. Základné datovanie by sme teda mali. Ale kedy bol oltár presne vytvorený? Dosvedčuje to nápis za sochou sv. Martina, ktorý bol objavený počas reštaurovania oltára v roku 1958. Oltár teda vieme spoľahlivo doložiť v roku 1520. Bola to doba, kedy Hrádocké panstvo patrilo zámožnej rodine Zápoľských zo Spiša, konkrétne vdove po Štefanovi Zápoľskom, Hedvige Tešínskej. Zápoľskí boli známymi donátormi cirkevných stavieb na svojich panstvách, za všetky môžem spomenúť pohrebnú kaplnku Štefana Zápoľského vo Spišskom Štvrtku, či pohrebnú kaplnku rodiny pri katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Predpokladám teda, že oltár vznikol na objednávku práve kňažnej Hedvigy.
Kde vznikol oltár?
Na to dodnes, ani po rozsiahlych výskumoch neexistuje dostatočne presvedčivá odpoveď. Predpokladá sa ale, že ústredná dielňa, kde bol vytvorený aj náš dovalovský oltár sa nachádzala na Spiši. Potvrdzuje to aj veľmi podobný, o trochu starší oltár Panny Márie, ktorý sa nachádza v kostole v Spišskej Sobote. Nahráva tomu aj fakt, že donátorkou oltára bola svetská patrónka kostola v Dovalove a majiteľka hradu v Liptovskom Hrádku Hedviga Tešínska.
Okoličné sídlom dielne?
Existuje však i druhá možnosť. V roku 1489 založil Ján Korvín, liptovské knieža, kláštor sv. Petra z Alcantary v Okoličnom. Táto stavba najväčšieho chrámu na Liptove ponášajúceho sa na gotické baziliky, určite netrvala niekoľko rokov, ale pretiahla sa do prvej polovice 16. storočia. V prvej štvrtine tohto storočia bol kláštorný kostol ozdobený oltármi. Existuje teda predpoklad, že stavitelia okoličianskeho chrámu si povolali zo Spiša rezbárskeho majstra, ktorý im vytvoril oltáre a získal si priazeň aj u iných majiteľov panstiev a vytvoril ďalšie oltáre. Medzi nimi sa teda mohol nachádzať oltár v Dovalove, bočný oltár Panny Márie v Troch Sliačoch a oltár sv. Mikuláša v Dúbrave. Potvrdzuje to štýlová podobnosť všetkých troch vymenovaných oltárov. Dr. Vladimír Wagner, z ktorého štúdie o dovalovskom oltári čerpám informácie, predostrel zaujímavú teóriu – okoličiansky páni, stavitelia kostola, si povolali ku stavbe oltárov majstra zo Spiša. Ten ale nemohol prísť, preto vyslal svojho učňa, ktorý sa zhostil stavby týchto oltárov. Zhostil sa ich tak dobre, že založil vlastnú dielňu a vyrobil niekoľko oltárov. Wagner k vyššie menovaným oltárom prikladá aj ďalšie, štýlovo a dobovo veľmi blízke k dovalovskému – v kostole v Palúdzke, vo Svätom Kríži a v ďalších. Dovalovský oltár je však zo všetkých najstarší a predpokladá sa, že bol prvým samostatným dielom (mimo Okoličného) onoho neznámeho majstra, ktorého môžeme nazvať Majstrom Dovalovského oltára.
Na fotografiách je oltár sv. Martina a Brikcia v roku 1935 a 2015.
Vypracoval Mgr. Roman Brezina
