Najstaršia škola
24. 3. 2021
NAJSTARŠIA ŠKOLA V LIPTOVSKOM HRÁDKU
Liptovský Hrádok má už dávno prívlastok študentské mesto, pôsobia tu dve základné školy a niekoľko stredný škôl. Snáď najznámejšou je Lesnícka škola, prvá lesnícka škola v Uhorsku, ktorá bola založená v roku 1796. Ale nie je najstaršou v meste. Tak potom ktorá je najstaršia? Hrádocká ľudová škola? Nie, tá vznikla niekedy v priebehu prvej polovice 18. storočia. Naše mesto má mestskú časť Dovalovo, ktoré je oveľa staršie ako samotný Hrádok. Je preto prirodzené, že najstaršia škola v našom meste vznikla práve tam.
Škola je významnou súčasťou každej obce. Tá, ktorá ju má, si ju chráni ako najcennejší poklad. Symbolizuje totiž nádej, že potomkovia ľudí žijúcich v obci, sa vzdelajú, stanú sa vzdelanými ľuďmi a budú sa mať lepšie ako generácie pred nimi. Vychovávajú z malých detí vzdelaných mladých ľudí. V Dovalove je o prvej škole, vtedy pod patronátom rímsko-katolíckej cirkvi, pochádzajú z konca 16. storočia, teda vznikla na konci stredoveku. V niektorých školských kronikách sa nachádzajú informácie o tom, že vznikla už v roku 1520, ale nie sú k tomu žiadne relevantné historické podklady, ale je dosť možné, že škola existovala minimálne v polovici 16. storočia, pretože v rovnakej dobe vznikla aj škola v Liptovskom Petre (presnejšie okolo roku 1540). Iniciátorom založenia školy v Dovalove mohlo byť hrádocké panstvo, ktoré hradilo aj náklady na prevádzku (rovnako ako založenie školy v Liptovskom Petre iniciovali Potthornayovci (Podturňanskí) a tiež hradili náklady na prevádzku školy – bola to vtedy jediná škola na panstve Podturňanských). Prvými učiteľmi v takomto type škôl boli práve samotní kňazi, neskôr začali na triviálnych (ľudových) školách vyučovať vyučení učitelia. Prvým známym rektorom (učiteľom) v rímsko-katolíckej škole v Dovalove bol Benedikt, ktorý sa ako rektor spomína v roku 1597, nie sú známi jeho predchodcovia, ani nástupcovia, ani neexistujú bližšie informácie k jeho osobe. Škola zostala katolíckou aj za prvých evanjelických kazateľov, ktorí pôsobili vo farnosti (spočiatku sa evanjelická a katolícka náuka veľmi nelíšila, až neskôr sa evanjelici celkom odlúčili od katolíkov a drasticky zmenili svoje náuky). evanjelickou sa stala niekedy v priebehu prvej tretiny 17. storočia. Prvým známym protestantským rektorom v dovalovskej škole bol Martin Furar, ktorý tu pôsobil do roku 1640. Škola mala pôvodne drevenú budovu postavenú niekde v blízkosti katolíckeho kostola. Čo sa v takýchto školách vyučovalo, čo sa deti učili?
Prvým predmetom, ktorého absolvovanie bolo potrebné pre ukončenie školy bol katechizmus – náboženstvo. Pokiaľ bola škola katolícka, tak katolícky katechizmus a pokiaľ bola evanjelická, tak evanjelický katechizmus. Jeho absolvovanie mohlo byť prípravou na prijatie základných sviatostí (tak ako je to dnes pri prvom svätom prijímaní, birmovke alebo konfirmácií) – získavali základné poznatky o náboženstve. Pomôckou pri tomto ,,predmete“ bola Biblia. Keďže Biblia bola v tej dobe písaná iba v latinčine, potrebovali aj základy latinčiny – tzv. latinské trívium – teda latinskú gramatiku (teda písanie a čítanie v latinčine), rétoriku (rečníctvo – učili sa rozprávať v latinčine, aby pri bohoslužbách zvládli správne vyslovovať latinské formuly a modlitby, rečníctvo ako vedu študovali na vyšších typoch škôl) a logiku (dialektiku – filozofiu – v stredoveku boli všetky vedy súčasťou filozofie, teda získavali základy vo všetkých vedách, samozrejme len tie najjednoduchšie veci z matematiky, histórie a pod.). Toto bolo mimoriadne dôležité, lebo trívium bolo prvým stupňom Siedmych slobodných umení – Septem artes liberales, ktoré boli súčasťou výučby na vyšších školách – gymnáziách, kolégiách a univerzitách. Ďalším stupňom bolo tzv. kvadrívium – zahŕňalo zložitejšie vedy, akými bola geometria, aritmetika, astronómia a hudba.
PS: Na fotografii je Dovalovo v roku 1935.
